Svetlana Alexijevičová píše, že zážitkov z vojny sa nemožno zbaviť. Kvôli nim človek stráca slová. Existujú však v pamäti a snoch tých, čo ju zažili a prežili. Vojna nastáva, keď prestávame jeden druhému načúvať, viesť dialóg, rozumieť si.
Sme v solidarite s obyvateľmi Ukrajiny, mužmi, ženami, deťmi, ich rodinami a príbuznými. Cítíme porozumenie a súcit so všetkými, ktorí na Ukrajine prišli o pocit bezpečia.